Príchod do Tbilisi

Spolu s fotografom Danielom Kaplavkom sme sa vybrali na svadobný trip do tejto čarovnej krajiny. Netušil som však, čo všetko nás tam čaká a ako to celé dopadne. Veľmi som sa však tešil, hlavne kvôli úžasným lokalitám, ktoré sme mali v pláne navštíviť. Gruzínsko z ďaleka prekonalo všetky moje očakávania a odniesol som si odtiaľ mnoho skvelých zážitkov.

Svadba sa konala v piatok, my sme sa rozhodli vyraziť už v pondelok, precestovať krajinu a navštíviť niekoľko zaujímavých miest. Po prílete do hlavného mesta Tbilisi sme si na letisku kúpili gruzínske SIM-karty s platnosťou na 2 týždne s 20GB dát internetu, nech môžeme zdielať fotky a videá priamo počas nášho tripu. Na letisku sme si taktiež prenajali auto, staršie ale za to pohodlné BMW. A tak sme sa vydali na cestu, smerom k našej prvej zastávke, kláštoru na vrchole 30 metrovej skaly – Katskhi pillar. Tam sme si dali krátkeho šlofíka v aute.

Hneď ako sa na oblohe objavili prvé ranné lúče, vytiahol som svoj Mavic Air a spravil som pár leteckých záberov kláštora. Bol naozaj ako z iného sveta, na úzkej, vysokej skale a jedinou cestou nahor bol kovový rebrík. Hore by ma nikto nedostal a tak som natočil aspoň detailne zábery dronom. Zaujímavosťou bolo, že aj keď sme boli v horách, ďaleko od akejkoľvek civilizácie, všade bolo skvelé LTE pokrytie a tak sme mohli počas celého tripu zdielať aktuálne fotky a videá. To sa však nedalo vôbec povedať o rádiovom signále, ktorý okrem hlavného mesta nebol absolútne nikde a tak sme si počas dlhej cesty museli púšťať hudbu len cez Spotify.

Najkrajšie miesta v Gruzínsku

Na druhý deň sme sa vybrali k nášmu druhému spotu, kláštor v horách na severe Gruzínska – Gergeti Trinity Church. V malom mestečku pod ním sme si cez Booking rezervovali izbu. Na ďalší deň skoro ráno sme sa šli pozrieť k samotnému kláštoru. Ten bol naozaj impozantný a strávili sme pri ňom niekoľko hodín, kým sme čakali na východ slnka. Kláštor bol vo výške viac ako 2000 metrov nad morom a poriadne tam fúkal vietor. Aj napriek tomu som sa to však rozhodol risknúť a nalietal som dronom takmer pol hodinu videí. Našťastie to prežil, aj keď chvíľami som myslel, že ho už neuvidím. Cestou sme sa ešte dole v mestečku naraňajkovali a išli sme na ďalšie miesto nášho tripu.

Okrem hlavného mesta, ktoré je vyše miliónovou metropolou, vo zvyšku Gruzínska bola pomerne veľká chudoba, ktorá voči mestu tvorila neskutočný kontrast. Bežne po cestách chodili stáda kráv. Všimli sme si, že v jednej dedinke, cez ktorú sme prechádzali mali špeciálneho pastierka, ktorý prechádzal so stádom naprieč dedinou a ľudia mu odovzdávali svoje kravy, s ktorými šiel na neďalekú lúku. Samotná infraštrukúra krajiny však bola na veľmi dobre úrovni. Diaľnica bola kompletne osvetlená lampami a každých pár kilometrov boli malé bufetiky, kde ste si mohli kúpiť občerstvenie. Trošku creepy bolo, že všade na diaľnici, aj počas noci postávali len tak ľudia. Pravdepodobne čakali, že im niekto zastaví a vezme ich, avšak v strede opustenej krajiny to vyzeralo mierne desivo.

Množstvo zážitkov

Ďalší deň sme zažili niečo, čo sme ešte doteraz nikdy netočili ani nefotili. Nevestinu rozlúčku so slobodou v krásnom modernom rezorte pri jazere. Boli tam všetky jej kamošky z Čiech a Ruska a my sme sa cítili ako v siedmom nebi. Väčšinu záberov sme točili priamo v bazéne alebo večer pri karaoke párty. Bol to nezabudnuteľný zážitok a dúfam, že sa začnú rozlúčky so slobodou točiť a fotiť aj na Slovensku, pretože táto ma veľmi bavila 🙂

Na druhý deň po rozlúčke so slobodou sme sa s Danielom vybrali späť do Tbilisi. Cez Airbnb sme si tam rezervovali príjemný mezonet, priamo na hlavnej ulici. Hneď ako sme sa ubytovali, šli sme sa prejsť po meste a pohľadať dobrú reštauráciu na obed. Gastronómia Gruzínska je naozaj skvelá a my sme ochutnali snáď všetky národne špeciality. Rozhodli sme sa, že pôjdeme pozrieť lokality na portrétne fotenie a točenie a tak sme krížom krážom pochodili celé mesto. To bolo veľmi členité a malo množstvo kopcov a útesov, na ktorých stáli majestátne monumenty mesta. Tým najväčším bol asi Funicular, kde sa konala aj samotná svadba. Bola to úžasná stavba, ktorá sa týčila nad mestom ako grécky chrám. Na vrchol sa šlo kabínkovou zubačkou. Bola to najkrajšia sála, v akej som doteraz točil. Ponúkala dychberúci výhľad na celú metropolu a doslova sme sa tam cítili ako bohovia na Olympe.

Svadobná hostina v Tbilisi

Po všetkých výletoch a zážitkoch prišiel napokon aj svadobný deň. Točiť a fotiť sme začali už od ranných príprav nevesty a ženícha. Tí sa chystali v krásnom hoteli Stamba, ktorý bol kedysi starou tlačiarňou. S mladomanželmi sme prebrali v rýchlosti harmonogram svadobného dňa. Zaujímali nás hlavne ich rôzne zvyky a tradície, na ktoré sme pri slovenských svadbách neboli zvyknutí. Keďže z časových dôvodov sa nedalo inak, portréty sme išli fotiť na obed do centra mesta. Výhodou bolo, že sme si deň predtým vyhliadli najkrajšie lokality a tak sme šli doslova na istotu. Portrétne fotenie trvalo približne 2 hodinky, kedy sme s mladomanželmi prešli celé centrum a vystriedali mnoho krásnych a rôznorodých lokalít. Veľkou výhodou bola dostupnosť a ceny taxíkov Bolt, ktoré pôsobia aj na Slovensku. Jednoducho sme si cez appku v mobile privolali taxík na svoju polohu a do 5 minút prišlo auto, ktoré nás odviezlo cez celé mesto len za 2-3€. Bolo to omnoho lepšie, ako by sme mali jazdiť prenajatým autom, pretože doprava v hlavnom meste bol jeden veľký chaos. Jazdné pruhy tu prakticky neexistovali a všetci jazdili ako im vyhovovalo. Taktiež sme nemuseli vďaka taxíkom riešiť parkovanie.

Najkrajšia svadobná sála

Po príchode do reštaurácie Funicular sme sa prezliekli a v rýchlosti sme natočili výzdobu a prvých prichádzajúcich hostí. Svadobný obrad bol vonku na terase. Bol to neopísateľný pohľad, ktorý nám dodával veľkú chuť do práce. Po obrade nasledovala večera a voľná zábava. Hneď nad reštauráciou bol zábavný park a tak sme nevestu a ženícha vytiahli na pár minút na autodrom, kde sa spolu vybláznili a my sme mali ďalšie skvelé zábery. Doteraz som ešte na žiadnej svadbe nezostal do úplneho konca, avšak tu sme si to tak neskutočne užívali, že sme nakoniec zo svadby odchádzali poslední, spolu s mladomanželmi. Bol to jeden z najlepších tripov a zároveň aj najlepších svadieb v mojom živote. Vychutnajte si výber najlepších okamihov v mojom krátkom LOVE STORY.

Matej Salát

Som svadobný kameraman, pôsobím na Slovensku ale aj v zahraničí. Mám svoj vlastný, charakteristický štýl videí, ktoré zachytávajú číre emócie ľudí a vytvárajú unikátny príbeh. Úsmevy, slzy, iskry v očiach či pery počas prvého bozku dvoch milujúcich sa mladomanželov. Sú to ľudia, ktorí tvoria moje príbehy

Podobné videá

Výber najzaujímavejších svadobných klipov spolu s krátkym pokecom.

Páči sa Vám moja tvorba?

Ak plánujete svadbu a zaujala Vás moja práca, neváhajte a napíšte mi. Bookujem len obmedzený počet termínov, aby som mal dostatok času na individuálny prístup ku každému klientovi.

O mneKontakt